Aké okolnosti môžu viesť človeka k tomu, aby sa začal nelegálne obohacovať a dal sa na "dráhu" zlodeja, vlámača? A komu všetkému sa toto môže v živote prihodiť? Dobré je začať od seba. Ukradli ste už niečo v živote? Aj maličkosť, ako napríklad pero spolužiakovi počas školských čias. Drobnosť v obchode. Alebo nebodaj niečo väčšie? Tak či onak, stali ste sa zlodejom. Aké ľahké, však?

Pozrime sa na psychologické pozadie. Uznávaná česká forenzná psychologička Ludmila Čírtková hovorí, že iba päť až sedem percent páchateľov vykazuje známky duševnej patológie. Ostatní sú podľa psychológie normálni a psychologické vyšetrenie by zrejme neodhalilo nič výnimočné. Jeden výsostne aktuálny prípad. Slovenský "Strelec z Hurbanova", mestský policajt, ktorý zastrelil troch rómov, pretože chcel urobiť poriadok v meste. Tento človek mal predtým jediný záznam v registri. Blokovú pokutu 20 eur za prekročenie rýchlosti.

Čo teda vedie obvykle normálnych ľudí k tomu, aby začali konať mimo zákonné medze? Pre zaujímavosť možno povedať, že Ludmila Čírtková vylučuje vplyvy častého sledovania televízie. Podľa nej konzumácia násilia zdravú a stabilnú osobnosť nemôže zdecimovať. Nutné je tiež dodať, že zdravá osobnosť nevyhľadáva výlučne tento spôsob trávenia voľného času.

Psychológovia sa zhodujú v tom, že príčinami nezákonného konania býva vždy súhra okolností. Napríklad človek príde o svoje zamestnanie (prvá okolnosť), je živiteľom rodiny (druhá okolnosť), náhle v rodine zomrie niekto jemu blízky (tretia okolnosť), príde k hádke s manželom/manželkou kvôli financiám (štvrtá okolnosť) a nakoniec sa dozvie, že susedia o tri ulice vedľa, ktorí majú obchod vždy v stredu počas dňa prinesú domov celotýždňovú tržbu (piata okolnosť). V očiach nášho figuranta môže byť vylúpenie domu rýchlym riešením aktuálnej ťaživej finančnej situácie.

Iné výskumy dokazujú, že potenciálnych páchateľov môžno odhaliť ešte predtým, ako je trestný čin spáchaný. Podľa podozrivého správania a aj podľa tváre. Písali sme o tom v článku "Spoznáme tvár vraha?" Sú to však tak jemné zmeny, ktoré v žiadnom prípade nemožno považovať za dôkazný materiál. Aj keď istý preventívny charakter v nich je.

Okolností, ktoré z nás robia zlodejov je nespočet. Aj obyčajná náhoda z nás urobí páchateľa. Predstavte si situáciu, ako nakupujete v obchode. Zazvoní vám telefón a tovar, ktorý držíte v ruke si vložíte do svojej tašky, miesto do košíka. Konáte v zhone, a tak si to neuvedomujete. Ukončíte hovor a aj nákup. Pri nakladaní tovaru do tašky zistíte, že jednu položku ste úplne zabudli vyložiť na nablokovanie. Podáte ju pokladníčke?

Podobných, až bizarných situácii môže byť mnoho. Faktom žiaľ ostáva, že číhajú na každého z nás, pretože každému z nás sa dejú v živote najrôznejšie okolnosti. Tie nás následne formujú a niektorých môžu nasmerovať až na cestu páchateľov trestných činov. Takže aká je odpoveď na otázku kto všetko môže byť zlodejom? Zrejme viete.

Použitá literatúra: Psychologie Dnes (3/2013)