Poznáte efekt prizerajúceho? Vzniká vtedy, ak veľa ľudí pozoruje nejaký incident a nikto
nepomôže, lebo sa spoliehajú jeden na druhého. Niekde však chýbajú ľudské oči úplne. A to otvára
priestor pre vandalov a zlodejov. Čo s tým?
Oči na ulici už dnes nestačia
Psychológovia architektúry a urbanisti radia bývať maximálne na piatom poschodí. Prečo? Preto, lebo
z tejto výšky ešte dokážte rozlíšiť tváre ľudí. Lebo máte kontakt s chodníkom a ulicou. Tvrdí to nielen
architekt Jan Gehl, ale tvrdila to už Jane Jacobs vo svojom klasickom urbanistickom diele „Smrť a život
amerických veľkomiest (1961)“. Práve chýbajúci kontakt s ulicou, chýbajúce oči na ulici tam, kde nie
je živý parter budov, vplýva na bezpečnosť. Na nižšiu bezpečnosť. Naopak tam, kde sú obchodíky,
kaderníctva a iné prevádzky bezprostredne susediace s ulicou, tam je i kontrola a dohľad. Podobne vo
viacgeneračných bytových domoch sa rodičia nebáli nechať hrať deti na ulici, lebo ich kontrolovala
suseda z okna či pekár alebo predavačka z mäsiarstva.
Dnes sa situácia zmenila. Trendom je na čo najmenšiu plochu dostať čo najviac bytov, aby sa
zabezpečila návratnosť investície do stavby budovy. Často tak úplne chýba obchodný parter. Na ulici
stretávame enormné množstvo áut, motocyklov, bicyklov, elektrobicyklov a kolobežiek. Za čias Jane
Jacobs v šesťdesiatych rokoch neexistovali. Žiaľ nie vždy používatelia dopravných prostriedkov
dodržiavajú predpísanú rýchlosť a štatistiky nehodovosti sú z roka na rok hrozivejšie. Ulice lemujú
stojany na bicykle, ktorú sú obľúbeným „supermarketom“ pre zlodejov. Sú si vedomí, že chýba
kontrola ulice a sú natoľko drzí, že aj za bieleho dňa odrežú zámok elektrickou uhlovou brúskou.
Efekt prizerajúceho a občianske hliadky
Všetko súvisí s bezpečnosťou. Ľudský dohľad nad dianím na ulici je z povahy ľudského správania
mimoriadne nespoľahlivý. Spomeňme otrasný prípad Kitty Genovese, ktorý je známy ako „38
svedkov“. Napadnutej mladej žene nikto nepomohol, napriek tomu, že celému incidentu prizeralo 38
svedkov. Tento fenomén sa aj preto nazýva „efekt prizerajúceho“ (bystander effect). Ľudia sa
jednoducho spoliehajú na to, že pomôže ten druhý a napokon obeti nepomôže vôbec nikto. V tomto
prípade sa osvedčuje inštalácia kamier, ideálne napojených na pult centrálnej ochrany (PCO).
Ľudia po vraždách alebo iných incidentoch vo svojom okolí cítia potrebu chrániť seba, svoje deti
a svoj majetok. Opakovane sa v médiách objavujú samozvaní „kontrolóri“ vo vlakoch či na štátnych
hraniciach. Ich pôsobenie je však často nelegálne alebo na hrane zákona, keďže verejný poriadok
a kontrolu zabezpečujú Policajný zbor SR (PZ SR) a Obecná / mestská polícia, eventuálne Vojenská
polícia, útvar Colnej správy alebo iné silové zložky. Zákon ale pozná inštitút tzv. občianskych hliadok.
Faktom je, že zriadenie Miestnych občianskych poriadkových služieb (známe sú aj ako MOPS, alebo
MOaPS) má vo verejnom priestore preventívny efekt. Osvedčuje sa aj na rozhraní verejného a
súkromného priestoru. Z dokumentu Ministerstva vnútra SR vyplýva, že MOPS mali pozitívny vplyv na
ochranu osôb, verejného a súkromného majetku, životného prostredia a zvyšovanie kvality života v
lokalite. Členovia MOPS okrem iného spolupracujú s pomáhajúcimi profesiami, PZ SR, Hasičským a
záchranným zborom Slovenskej republiky, zdravotnou záchrannou službou a ďalšími profesiami.
Členovia MOPS pomáhali mestám a obciam počas 1. a 2. vlny pandémie COVID-19 v rokoch 2020 –
2021. Tam, kde pôsobili MOPS-kári, sa znížilo páchanie protispoločenských konaní a pôsobili preventívne,
teda predchádzali vzniku konfliktných situácií, prispievali k udržiavaniu verejného poriadku v
lokalitách, v ktorých žijú obyvatelia marginalizovaných rómskych komunít. Z 50 miliónov EUR z
finančných prostriedkov EÚ vyčlenených na výzvu pre samosprávy je v súčasnej dobe možné podporiť
len 252 miest a obcí. Avšak žiadateľov o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na podporu
MOPS je vyše 400.
Kde chýbajú ľudia nastupujú bezpečnostné kamery
Tam, kde chýbajú oči na ulici a financie na občianske hliadky, je vhodná montáž kamerových
systémov. V súčasnosti sú kamerové a dohľadové systémy už v bytových domoch štandardom. Úplne
nevyhnutné sú kamery tam, kde developer nepamätal na plynulý prechod medzi verejným a
súkromným priestorom a na prirodzenú ľudskú kontrolu. Týka sa to predovšetkým starších bytových
domov a radovej zástavby, neprehľadne zahustených štvrtí a odľahlých obydlí.
Kamerové systémy nepretržite dohliadajú na ochranu verejného majetku. Pôsobia preventívne pred
poškodzovaním a znečisťovaním spoločných priestorov v bytových domoch, obmedzujú vandalizmus
a poškodzovanie verejno-prospešných zariadení.
Kamery v ľuďoch (oprávnene) vzbudzujú pocit bezpečia. Práve verejný priestor je nesprávne chápaný
ako priestor, kde je možné robiť to, čo človeku práve napadne. Prechod medzi verejným
a súkromným, teda sledovaným priestorom, by mal byť čo najplynulejší, aby si narušitelia alebo
vandali neboli nikdy istí, kde už môže byť ich vyčíňanie zaznamenané a potrestané.
Dnes sa často spomína pojem „komunitné bývanie“. Je to mierne utopická vízia o vzájomne si
pomáhajúcich usmievavých susedoch, ktorí si spolu grilujú na dvore a ktorí si dohliadajú na majetok a
deti. Žiaľ aj v tých domoch, kde všetci obyvatelia spolu vychádzajú dobre, sú bežné krádeže,
vandalizmus a kriminalita. Zvyčajne ich páchajú osoby, ktoré v dome nebývajú. Lepší pojem, ktorý
zahŕňa verejný aj komunitný (súkromný) priestor, je „zdieľaný priestor“. Zdieľaný priestor by mal byť
pod dohľadom. Jednak po dohľadom obyvateľov, ľudí, ale zároveň – zo spomenutých dôvodov – aj
pod dohľadom kamerového systému.
zdroje:
https://dennikn.sk/3505962/byvajte-maximalne-na-piatom-poschodi-radi-psycholog-architektury-matlon/
https://en.wikipedia.org/wiki/Bystander_effect
https://www.minv.sk/swift_data/source/romovia/publikacie/mops2021.pdf
